Únor 2011

Rasizmus alebo triezve myšlienky?

19. února 2011 v 19:36 | tina
Čo je rasizmus? Mnoho ľudí si ihneď predstaví "bielych" ľudí, ako psychicky, prípadne fyzicky týrajú ľudí inej rasy. Ale je to naozaj tak? Myslím si že ľudia by mali poznať obe strany tejto myšlienky...
Poznám hneď niekoľko dôvodov, aby som to mohla spochybňovať.Rasizmus ako taký sa neprejavuje len u bielej rasy ale aj u čiernej rasy. Vari nikto nepočul o rómskom násilí? Skutočne je to každému také neznáme? Alebo sa len robíme že nikto nič nevidel, ani nepočul. Vyvetlime si to na konkrétnom prípade. Zoberme si situáciu, kde biela rasa napadne Róma. V tomto prípade bude útočník trestne stíhaný. Ale čo sa stane ked situáciu obrátime? Rómsky obyvateľ za to dostane akurát podmienku. Podobný prípad, ktorý som sa dopočula bol, že Rómovia autom čelne narazili do protiidúceho auta. Boli to dvaja rodičia. Našťastie sa im nestalo nič vážne, ale samozrejme, zranenia utrpeli. Narazilo do nich totižto auto s rýchlosťou 120 km/h!! Mali teda poriadne šťastie a veľmi vhodný výber 2. najbezpečnejšieho osobného vozidla.Zhodou okolností som dostala možnosť sa stretnúť s ich synom. Neviem, či sa viete vžiť do jeho kože, ale teraz poďme uvažovať, čo z toho budú mať vinníci. Zaplatia všetku škodu, keď ich udajú? Ak áno tak z čoho? Ja však pevne dúfam, že sa to vyrieši a každý dostane, čo si zaslúži.
Nanešťastie som však zažila na vlastnej koži, že aj Rómovia dokážu byť násilní. A podľa vlastných skúseností usudzujem, že v tomto štáte niektorí ľudia nevedia uvažovať racionálne. Keby to bolo v opačnej situácii, mala by som z toho dosť veľké problémy.
Problematiku rasizmu je zložité rozoberať, pretože akonáhle poviete svoj názor, ste označený za rasistu. Zaraďuje sa k rasizmu aj obhajovanie svojho národa?
Ďalšia vec, ktorá ma ale neskutočne irituje je, že ľudia pracujú, aby mohli štátu odovzdať dane, z ktorých samozrejme časť ide na populáciu, ktorá ani krížom slamy nepreloží. V podstate "robíme na druhých". Pritom tieto peniaze by sa dali oveľa inak využiť, a nie potom tvrdiť, že štát nemá peniaze. Myslíte si, že aj v ostatných štátoch je to tak? Ľudia buď robia alebo nič nemajú. Malo by platiť: "Kto nerobí, ten nech neje." POZOR! Netvrdím to len o Rómskej populácii! Je aj mnoho Slovákov, ktorí tiež patria medzi takýchto ľajdákov. Štát by mal skôr rozmýšľať o tom, ako ich zamestnať a nie im stavať byty, ktoré neskôr aj tak zničia.
Ako ste mnohokrát mohli vidieť, Rómovia sa sťažujú na to, že ich nikto nechce zamestnať. Boli mnohé protesty z ich strán. Ale viete, koľkí ponuku prijali, keď im naozaj ponúkli prácu? Ani štvrtina. Česť výnimkám, ktorých bohužiaľ nie je dostatok, aby vyvrátili môj názor. V konečnom dôsledku aj ja mám Rómskych susedov, ako väčšina z nás, a je neskutočné, keď vidíme ako z NAŠICH PEŇAZÍ utrácajú na alkohol a cigarety. Nakoniec sa zamyslime nad jednou myšlienkou: "Rómovia majú právo žiť, ale aj pracovať!".

Láska, poznáme ju?

18. února 2011 v 18:09 | tina
Je pre vás láska výnimočná? Dokážete do nej vložiť úplne všetko? Ak áno, prečo je práve v dnešnej dobe toľko rozvodov... Alebo rozvody považujeme za úplne bežné? Tak prečo sa potom dvaja ľudia zosobášia, keď spolu nechcú prežiť zvyšok života.
Vyhovárať sa na túto dobu podľa mňa, nie je dostatočným dôvodom. Dostatočným nie preto, lebo viem, že malý podiel na tom táto doba má. Ale väčšiu časť sa pripisuje práve dotyčným ľuďom, pretože je to ich rozhodnutie. Tak ako sa ľudia snažia ísť s dobou, pripadajú im mnohé veci v dosť nízkom veku úplne normálne. Napríklad pijatika a sex. A potom sa budú čudovať, keď si mladé dievčatá takéhoto typu v budúcnosti nedokážu nájsť vážny a seriózny vzťah. Položte si vy sami otázku, či by ste s niekym takým dokázali mať vážny vzťah. Možno áno, ak ste takého istého typu. Ako príklad vám uvediem zážitok, ktorý sa skutočne prihodil jednému známemu. Predstavte si romantickú prechádzku...len vy dvaja, zaľúbení, nikto iný pre vás neexistuje, rozprávate si sladučké slová...Ale zrazu oproti kráčajú chalani, ktorí predvádzajú polohy, ktoré s tou dievčinou prevádzali. Ako by ste sa cítili na jeho mieste? Určite by vám to nebolo príjemné. Preto by sa bolo radšej zamyslieť nad tým, či to nebude mať nejaké následky do budúcnosti, ako sa nechať ovplyvniť rovesníkmi a nechať sa unášať prúdom.
Druhým dôvodom je, že sa príliš málo tolerujeme a staráme o náš vzťah. Pravdaže nehovoriac o "rýchlych svadbách", ktoré praktizujeme kvôli bábätkám a ktoré sú v dnešnej dobe čoraz viac populárne. Takýto vzťah má veľmi malú pravdepodobnosť na prežitie, avšak aj tu výnimka potvrdzuje pravidlo, ale to je jedna z tisíc. Akonáhle príde väčší problém, utekáme pred ním, namiesto toho aby sme ho riešili. A samozrejme vždy myslíme na zadné dvierka, ktoré otvárame medzi prvými. A práve nimi sú rozvody. Preto si nabudúce radšej dobre rozmyslite, či ste si naozaj istý svojím rozhodnutím, či sa to už týka sobáša, alebo rôznych teenagerských akcií. Aby sme neskôr mohlil prežiť pekné manželstvo bok po boku ako staršia generácia.