Březen 2013

Je pravý čas vystúpiť....

23. března 2013 v 18:05 | tina
Nohy ma už nevládzu ďalej uniesť. Kolená sa mi podlomili a znovu bezmocne padám na špinavú zem. Telo sa trasie od bolesti. Vnútornej bolesti, ktorá ma požiera čoraz viac. Drží ma pevne vo svojom železnom náručí, z ktorého niet úniku.
Pocity beznádeje a úzkosti ma pevne pripútali. Nedokážem sa už ďalej pohnúť. Nedokážem dýchať. Nedokážem myslieť. Nedokážem sa už postaviť...

Zrazil si ma na dno. Tvoj úder bol tak silný, že už nemám síl vstať a ísť ďalej.
Ďalšia trblietavá slza nenávisti zmáča ľudskú špinu na zemi. Nie, už ani neplačem. To je len posledný výkrik beznádeje.
Môj vlak života je už takmer na konečnej zástavke...

Slnko zapadlo a s ním si zapadol aj ty - do hlbokej čiernej tmy
povedal si, že mi nikdy neublížiš no takmer si ma zabil. Klamal si mi!
A ja som sa mohla zblázniť od bolesti vo svojom vnútri
Ale vieš, miláčik, že karta obráti skôr ako napočítam do tri?
Pretože áno, možno budem v pekle, no počkám si tam na teba.
Aby som videla aby som videla ako uhoríš, tak ako som ja zhorela bez teba...

Posledná cigaretka, pohár whiskey je už takmer prázdny,
Znechutene sa smejem na všetkom, však je svet krásny?
Vlak pomaly zastáva, je na čase vystúpiť,
samú seba od bolesti vykúpiť!


Len tak pre info :) nie je to založené na skutočnosti.